Najväčším spomedzi Svalbardských ostrovov sú Špicbergy - špicaté kopce, so svojou rozlohou 39 000 km2 o málo menšie ako Slovensko. Ostrov je popretkávaný fjordmi a v severnej časti sa nachádza výrazné pohorie Atomfjella s najvyšším vrchom – Newtontoppen.
Objavenie Špicbergov sa prisudzuje holandskej expedícii pod vedením Williama Barentsa v roku 1596. Barents podnikol tri výpravy snažiac sa nájsť severný prieplav do Ázie. Prvý pokus v roku 1594 skončil na pobreží Novej Zeme. Nasledujúci rok bola vypravená flotila siedmych lodí, ktorá skončila takisto neúspešne. Pri treťom pokuse Barents objavil a pomenoval Špicbergy. Krátko potom sa 2 lode odčlenili od flotily a pokračovali v ďalšom prieskume. Lode sa nestihli vráiť pred začiatkom zimy a posádka bola nútená prečkať ukrutnú zimu pri severnom výbežku Novej Zeme. Vysilený Barents zomiera krátko po skončení zimy, ešte predtým, ako bola posádka zachránená zvyšnou loďou flotily. V sedemnástom storočí sa v pobrežných vodách Špicbergov rozmohlo veľrybárstvo. Avšak nelovili sa len veľryby ale aj mrože a tulene. Postupom času, ako človek čoraz častejšie vstupoval na pevninu Svalbardu, charakter lovu sa menil. Začali sa loviť soby, polárne medvede a arktické líšky. Z tohto obdobia sa zachovalo niekoľko drevených domcov roztrúsených po pobreží. Postupom času lov ustúpil do úzadia a do popredia sa dostáva ťažba čierneho uhlia. Svalbard bol od svojho objavenia zemou nikoho avšak koncom devätnásteho storočia si viaceré národy začali nárokovať na suverenitu nad súostrovím. Škriepky medzi Rusmi, Nórmi, Američanmi, Švédmi a Britmi pokračovali s menšími prestávkami až do roku 1925 kedy bola štyridsiatimi krajinami podpísaná dohoda o Svalbarde. Tým pádom Nórsko získalo suverenitu ale pod podmienkou, že každá z podpisujúcich krajín má právo využívať nerastné bohatstvo. Takže aj Slovensko ak jedna z podpisujúcich krajín má právo na svoj kus zeme na Svalbarde.
Až do začiatku 20.storočia neexistovali na Svalbarde trvalo obývané usadlosti. Longyerbyen momentálne najväčšia usadlosť na Svalbarde bola založená v roku 1908 Johnom Longyearom, pracovníkom ťažobnej spoločnosti. Svoju prítomosť na ostrove potvrdili Rusi, keď krátko pred prvou svetovou vojnou uzrelo svetlo sveta mestečko Barnetsburg. Momentálne je na Špicbergoch 5 stálych osídlení. Už spomínaný nórsky Longyerabyen, ruský Barenstburg, mesto baníkov Sveagruva, vedecká základňa Ny ?lesund a poľská arktická základňa na Hornsunde. Ťažba čierneho uhlia sa postupne dostáva do úzadia a posledné roky prekvitá najmä turizmus, a aktivity nabaľujúce sa na vedeckú činnosť.
Svalbard svojou jedinečnou polohou poskytuje ideálne podmienky na výskum arktického regiónu. To je dôvod prečo tu bola v roku 1993 založená najsevernejšia univerzitná inštitúcia – UNIS. Univerzitné centrum na Svalbarde – UNIS je pobočkou štyroch najväčších nórskych univerzít. Študenti a vedci tu majú možnosť priamo pozorovať procesy a ich zmeny odohrávajúce ďaleko za polárnym kruhom. Či už je to polárna žiara, ľadové medvede alebo pohyb ľadovcov, námetov na štúdium a výskum je tu mnoho.
Svalbard je miestom ticha, ktoré iba občas prehlušuje rev ľadových medveďov, hukot trieštiacich sa ľadových krýh a lavín. Je to nebezpečné miesto, ale tak ako je nebezpečné je aj krásne, nebezpečne krásne....
